Články o tom, ako sa túlam svetom
všetky článkypodľa štátovpodľa cestovateľských celkov

12345678910111213141516

Biškek - z Biškeku do Ošu
Cesta medzi Biškekom a Ošom absolvovaná druhýkrát. Skúsenosti a dojmy? Na jednej strane výborné, na druhej strane príšerné. Kto alebo čo môže za výborné dojmy? Kirgizská príroda, ktorú som mal možnosť počas tejto cesty po neúspešnom pokuse spred dvoch týždňov zhliadnuť. Kto alebo čo môže za príšerné dojmy? Ak hádate, že taxikár, hádate správne... Budík opäť zvoní veľmi skoro, vonku je ešte tma. Všetko sa to však deje za vopred určeným účelom. Prísť na autobusovú stanicu v Biškeku čo najskôr,
20.10.2013
Biškek – stredoázijské hlavné mesto parkov a ping-pongu
Biškek, hlavné mesto Kirgizska a v minulosti známe ako Frunze, si žije svojím vlastným životom. S neveľkým množstvom pamiatok láka zahraničných turistov a cestovateľov najmä kvôli jednoduchosti vybavovania víz do okolitých štátov strednej Ázie. Vplyv nomádskosti pôvodných Kirgizov a ich spätosti s prírodou sa pravdepodobne prejavuje na vysokom počte parkov, kde miestni trávia svoj voľný čas. Najčastejšie hraním stolného tenisu, ale aj vysedávaním na lavičkách či fotením. Dedičstvo Sovietskeho zv
20.10.2013
Almaty – stredoázijské európske mesto s príchuťou domova
Almaty, jediné kazašské mesto počas môjho putovania Hodvábnou cestou, mi ponúklo opäť raz iný pohľad na región strednej Ázie. Mesto aj prírodné scenérie. Širšie ulice, časté dopravné zápchy, neóny blikajúce popri cestách, väčší stupeň organizovanosti mi pripomínali Európu. Priateľskosť ľudí, ruština a šikmejšie oči vnášali príchuť Ázie. A moje hostiteľky, Alicia z USA a Paulína z rodného kraja sa postarali o to, aby som sa aj niekoľko-tisíc kilometrov od Slovenska cítil ako doma. Na základe toht
19.10.2013
Cholpon Ata – pohoda pri Issyk Kul a chladné privítanie Kazachstanom
Kirgizsko-kazašské intermezzo č. 2. Dva dni dvoch kontrastov. Príprava na civilizáciu a realitu rozvinutejšieho sveta Almaty vo vychytenom kirgizskom letnom letovisku Cholpon Ata na brehu jazera Issyk Kul. A prechod od leta a krátkych rukávov v Kirgizsku cez noc do jesennej, oblačnej a chladnej Almaty na druhý deň. Nuž, krátke tričká už budem musieť asi túto sezónu odložiť. Treba si oddýchnuť a po piatich dňoch treba zmeniť miesto. Toto mi rezonovalo mysľou, keď mi ráno zvonil budík. A oddych
11.10.2013
Karakol – cez jazero Aljakol k horúcim prameňom Altyn Arashan
Už chápem, prečo je typický 3-dňový trek z Karakolu cez údolie rieky Karakol, s výstupom k jazeru Aljakol, prekorčením horského priesmyku v jeho blízkosti a zostupom cez horúce pramene v okolí Altyn Arashan späť do civilizácie, dedinky menom Ak-Suu tak populárny medzi milovníkmi horskej turistiky a prírody. Neveľmi strmý chodníček popri priezračne čistom potoku Karakol sprevádzajúceho vás počas prvého dňa vystrieda na konci prvého a začiatku druhého dňa náročný výstup, ktorý overí vašu fyzickú z
11.10.2013
Oš – z Ošu do Karakolu
Prvé dotyky s Kirgizskom, jeho kultúrou a jeho ľuďmi boli po skúsenostiach s Turkménskom a Uzbekistanom viac než príjemné. Akoby človek vstúpil do iného sveta – sveta, v ktorom sa mieša stredná Ázia s postsovietskym a mongolsko-kočovným duchom. Môj vstup do tohto sveta bol sprevádzaný v danej chvíli len presunom z prihraničného, druhého najväčšieho kirgizského mesta Oš do mestečka Karakol nachádzajúceho sa na úpätí horského masívu Tian Shanu a neďaleko druhého najväčšieho alpínskeho jazera na sv
11.10.2013
Taškent – dejavu Ašchabatu v bledomodrom
Až do príchodu do Taškentu sa zdalo, že Uzbekistan ako krajina so svojím politickým zriadením je zásadne odlišná od Turkménska. Hlavné mesto však dokazuje opak. Aby sa veci uviedli na pravú mieru treba však uviesť, že klady aj zápory Ašchabatu nie sú v Taškente až také výrazné. Ulice a pamiatky nie sú také úchvatné a megalomanské, ale na druhej strane silové zložky sú zhovievavejšie a nejdú človeka zavrieť za každú somarinu. Dokonca sa niekedy vedia aj usmiať. Moje vydýchnutie po vystúpení zo
4.10.2013
Samarkand – ďalší klenot na Hodvábnej ceste
Samarkand, mesto astronóma Ulugbeka, je neraz porovnávané s Bucharou. Mesto architektonicky rozdelené na starú časť a sovietsku časť. Monumentálne madrasy, mešity a maozóleá s vyleštenými tyrkysovo modrými kupolami podobne ako v Buchare sú oddelené od sovietskych bulvárov s prísne funkcionalistickými budovami. Turistická tlačenka síce bola, ale zo subjektívneho pohľadu oveľa znesiteľnejšia ako v Buchare, pravdepodobne aj kvôli tomu, že na mesto som nezostal sám – mal som v ňom opäť couchsurfersk
2.10.2013
Aralské more – deprimujúce dedičstvo ZSSR
Sucho, piesok, púšť a hrdzavejúce vraky lodí boli jedným z dôvodov, prečo som svoju tradičnú púť pozdĺž Hodvábnej cesty obohatil o zhruba 1400-kilometrovú zachádzku do mesta Moynaq. Rovnako to bol aj pocit, že do tejto oblasti chodí len minimum turistov, lebo je ďaleko od všetkého, čo obyčajný človek môže považovať za zaujímavé. Po prekonaní mnohých logistických problémov však môžem povedať, že sa to oplatilo. Náhodné stretnutie a možnosť prespať u miestnej starenky, pocítiť na vlastnej koži živ
28.09.2013
Buchara – servírovaná v kvete krásy ale aj s prenikavou turistickou plnkou
O kráse prvého uzbeckého mesta na mojej trase a ďalšieho z viacerých na preslávenej Hodvábnej ceste, Buchare, sa učili už moji rodičia. Teraz, po niečo vyše dvoch dňoch strávených v tomto meste, to môžem potvrdiť. Buchara jednoznačne má turistovi čo ponúknuť. Uličky, kupoly, madrasy, mešity. Béžová a tyrkysovo-modrá. Každé plus má však aj svoje mínus. Atraktivita mesta sa logicky prejavuje na kvantách turistov, ktorí sem chodia prevažne zo západnej Európy. V centre je zahraničných omnoho viac ak
28.09.2013
12345678910111213141516