Tokyo – japonský brat Šanghaja
Ak by ste si odmysleli ľudí, tak hlavné mesto Krajiny vychádzajúceho slnka vám bude celkom pripomínať čínsky Šanghaj. Tradičné chrámy striedajúce sa s neónmi a mrakodrapmi, zelené parky a záhrady miešajúce sa so sofistikovanou infraštruktúrou, množstvo cudzincov zo Západu a hustú sieť vodných kanálov a malých riek nájdete v oboch. Čo však robí Tokyo v tejto bitke gigantov výnimočným? Japonská kultúra. Tá, o ktorej sme všetci veľa počuli, ale len málo z nás malo príležitosť ju naozaj okúsiť. Úcta

Zhangjiajie – alebo ako sa na mňa Avatar mračil
Na striebornom plátne bájna zem Pandora zo slávneho filmu Jamesa Camerona Avatar a v skutočnosti národný park v čínskej provincii Hunan. Niekoľkostometrové kamenné obelisky s absolútne vertikálnymi stenami a kde-tu obrastené stromami, ktoré sa tam dostali asi len zázrakom. Pri dobrom počasí miesto s úžasnými vyhliadkami na unikátnu scenériu, ktorá akoby nepochádzala z tohto sveta, ale tiež miesto, ktorému by sa mali vyhýbať ľudia so strachom z výšok. A v neposlednom rade, kvôli svojej jedine

Suzhou – mesto záhrad v mori ľudí
Suzhou, „Benátky Východu“ – to sú vodné kanály a historické klenuté mosty cez ne. Suzhou – to je mesto, kde sa história a tradičná čínska záhradná architektúra stretáva s modernou blikajúcou a trúbiacou Čínou. Suzhou počas štátneho sviatku – to je jednoznačne miesto, kde môžte očakávať more ľudí kdekoľvek sa pohnete alebo pozriete. Suzhou je i tak jednoznačne mesto, kam by mal človek zavítať, ak má cestu okolo. Aby si ho však užil dosýtosti, treba pamätať na dve veci. Dobré počasie a skorý budíč

Šanghaj – alebo ako som si nažíval v letnom semestri
Prešlo mnoho času, pretieklo Dunajom aj čínskou Yangtze mnoho vody a tak nastal čas, aby som sa s vami opäť podelil o moje dojmy a skúsenosti. Nie zväčša cestovatelské, ale i tak spoznávacie. Spoznávanie čínskej kultúry a spoločnosti, či už v škole alebo mimo nej, tak osamote ako aj so študentami, kamarátmi alebo neznámymi ľuďmi. Z času na čas aj nejaké to cestovanie po svete, hoci len na obrazovke počítača. Za necelé štyri mesiace sa toho udialo neúrekom. Aby ste z zoho nemali guláš, rozdelil s

Hong Kong – čínsky nový rok a ja o rok starší
Čínske roky sa vždy nesú v znamení jedného z dvanástich zvierat čínskeho zverokruhu a keďže závisia od fáz mesiaca, nezhodujú sa s oslavami Nového roku západného sveta. To istotne vieme všetci. Ale ako vyzerajú oslavy čínskeho nového roku? Sú to tancujúci draci, ohňostroje a lampióny šťastia? Alebo komorné oslavy v kruhu rodiny a blízkych? Alebo niečo iné? Ak sa vám vynárajú tieto otázky, potom ste na tom rovnako ako ja pred niekoľkými dňami. Oslavy Festivalu jari alebo Lunárneho nového roku, ak

Hong Kong – pestrofarebný svet v drahom kráľovstve mrakodrapov
Ako nazvať Hong Kong – mesto či krajinu rozprestierajúcu sa na viacerých ostrovoch? Ja by som jednoznačne hlasoval za meno „Väčší brat Macaa“. V minulosti tiež kolónia (na rozdiel od Macaa však britská) a dnes patriaci pod Čínu. Rovnaký stupeň nezávislosti ako Macao vďaka statusu „špeciálny administratívny región“. Ľudia tiež rozumejú po anglicky. Identické jazdenie po ľavej strane cesty a rovnaká britská zástrčka. Rovnako, ale možno aj farebnejšie než Macao. Necenzurovaný internet taktiež. Rov

Macao – miesto, kde si Las Vegas podáva ruku so Stredomorím
Macao – miesto, ktoré je pre niektorých synonymom luxusu, bohatstva, raja hazardu východnej Ázie a dvojičky amerického Las Vegas. Macao – miesto, ktoré iných prekvapí vďaka svojej portugalskej koloniálnej minulosti stredomorskou atmosférou, zachovalou architektúrou a históriou napriek tomu, že je tisícky kilometrov vzdialené od Európy. Mňa okrem toho uchvátilo aj svojou farebnosťou. A Macao, si v súčasnosti mesto v štáte alebo štát v meste? Oficiálne síce patríš Číne, ale naozajstnú pevninskú Čí

Boracay – turistický raj na Zemi s filipínskou príchuťou
Ak ste niekedy videli obrázky pláží z Filipín, krásne počasie, skláňajúce sa palmy, biely piesok, more meniace svoju farbu z krásne tyrkysovo-modra do modrej a neodolateľné západy slnka, pravdepodobne ste natrafili na obrázky ostrova Boracay. Povedali by ste si „To je raj na Zemi. Tam chcem ísť“, nie? Po niekoľkých dňoch strávených na ostrove si to hovorím aj ja – ale len do istej miery. Rovnakú vetu si totiž povedia aj tisíce Kórejcov, Japoncov, Číňanov, Rusov a Európanov, ktorí však na ostrov

Baguio – alebo ako som našiel svoju filipínsku rodinu v letnom hlavnom meste Filipín
Aké slová mi napadnú, ak sa povie slovo Baguio (čítaj „Bagio“)? Letné hlavné mesto Filipín, ktoré ako také vie nadchnúť len nesmierne nadšeného cestovateľa. Nadmorská výška 1500 m.n.m. Horské scenérie a golf. Veľa času na všetko. Na Filipíny celkom chladno: okolo 10 – 15 stupňov. Ale najmä pocit domova vďaka pohostinnosti, priateľskosti a nápomocnosti môjho CS hostiteľa Michaela, celej jeho rodiny a kamarátky Julie, ktorí sa postarali o to, že aj v chladnom počasí som vo svojom vnútri stále cíti

Sagada – alebo ako jaskyne a truhly pochovali môj foťák
Sagada – drobné zelené mestečko učupené v pohorí Cordilleras a obývané ľuďmi kmeňa Igorot. Ak sa sem však chystáte zo záujmu vidieť domorodcov v tradičných oblekoch, musím vás sklamať. Čo vás však isto nesklame sú unikátne truhly tohto kmeňa, ktoré na niektorých miestach doslovne visia zo skalných útesov. Vonku na čerstvom vzduchu aj vo vnútri jaskýň, ktoré sú tunajšími považované za sväté. Rovnako nezabudbuteľným zážitkom je istotne aj prechod miestnymi jaskyňami, ktoré sú diametrálne odlišné o